Hrady na Slovensku - západná časť

HRADY NA SLOVENSKU – ZÁPADNÁ ČASŤ

Slovensko by sa mohlo nazývať aj krajinou hradov a zámkov, keďže počas histórie tu bolo postavených 130 hradov. Z väčšiny z nich sú v dnešnej dobe len ruiny a niektoré z nich boli prestavané na múzeá, kaštiele alebo multifunkčné objekty.

  

  

Bratislavský hradBRATISLAVSKÝ HRAD

Bratislavský hrad je jednou z najznámejších historických pamiatok na Slovensku. Už storočia ochraňuje územie Slovenska a prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 907. Hrad bol založený už počas obdobia, kedy sa tu zdržiavali Kelti a bola založená Veľká Morava. Neskôr v 16. storočí sa Bratislava stala oficiálnym korunovačným mestom uhorských kráľov a hrad sa stal sídlom kráľa. Počas dvoch storočí tu boli umiestnené uhorské korunovačné klenoty  v juho - západnej veži tiež nazývanej Korunná veža.

Počas svojej histórie bol hrad niekoľkokrát prestavaný. Posledná veľká rekonštrukcia hradu v barokovom štýle sa udiala počas obdobia panovania Márie Terézie. V roku 1811 hrad zhorel a ostali len ruiny. V 60-tych rokoch minulého storočia sa začala rozsiahla rekonštrukcia hradu. V roku 1961 sa stal Národnou kultúrnou pamiatkou.

Od roku 1968 má v hrade svoju stálu exhibíciu Slovenské národné múzeum a niekoľko izieb používa na reprezentačné účely aj Vláda SR.

Počas svojej existencie mala Bratislava niekoľko rôznych mien: prvé známe pomenovanie hradu je Brezalauspurch (907) a potom mal pomenovania ako Brezezburg (1042), Preslavvaspurch (1052), Bresburg (1108) a tiež Pressburg.

  

Devínsky hradDEVÍNSKY HRAD

Devínsky hrad patrí spolu s Nitrianskym a Bratislavským hradom k historicky najstarším hradom na území Slovenska. Je situovaný na strategicky veľmi významnom mieste, na sútoku Dunaja a rieky Morava. Vďaka svojej pozícii mohol panovník obývajúci Devín kontrolovať dôležité obchodné cesty po Dunaji a tiež časť Jantárovej cesty. Bol časťou hraničného obranného systému Limes Romanus ako dôležitá obranná pevnosť. Bol zničený v roku 1809 Napoleonskou armádou.

V renesančnom paláci je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorá bola organizovaná Ľudovítom Štúrom v roku 1836. (Štúrovci tu vtedy prijali slovanské mená) Od roku 1961 je Devín Národnou kultúrnou pamiatkou. V suteréne renesančného paláca je výstavná sieň, ktorá sa používa pri príležitosti sezónnych výstav spätých s Devínskym hradom.

  

Smolenický zámokSMOLENICKÝ ZÁMOK

Smolenický zámok je situovaný v severnej časti obce Smolenice. Bol postavený na ruinách pôvodného hradu na začiatku 20. storočia. Pôvodný hrad bol postavený v 15. storočí. Počas svojej existencie mal hrad niekoľkých majiteľov, ktorí hrad zväčšovali a prispôsobovali si ho podľa svojich potrieb a vkusu.

Bol zničený počas Rákocziho povstania a Napoleonských vojen. V 18. storočí zámok Smolenice zdedil šľachtic Ján Pálffy, ale zámok neobýval, keďže bol v zlých podmienkach a nemal peniaze na jeho prestavbu. Ako už bolo spomenuté vyššie, zámok bol prebudovaný v 20. storočí grófom Jozefom Pálffym.

Zámok bol opäť zničený na jar v roku 1945, teda počas Druhej svetovej vojny a dostal sa do vlastníctva štátu. V 50-tych rokoch bol zrekonštruovaný a od roku 1953 je  vlastníkom Slovenská Akadémia Vied.

  

Hrad Červený kameňHRAD ČERVENÝ KAMEŇ

Prvá písomná zmienka o hrade Červený Kameň pochádza z 13. storočia. Pôvodne hrad patril Korune a neskôr sa dostal do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho a tiež ho vlastnila rodina Zápoľských, či Turzovci. Hrad bol súčasťou reťaze pohraničného opevnenia, ktoré siahala od Pressburgu až po Žilinu.

Tento hrad bol kompletne prestavaný na pevnosť v prvej polovici 16. storočia. V roku 1588 sa hradu zmocnili Pálffyovci a dokončili prestavbu pevnosti. Po niekoľkých ďalších rekonštrukciách sa z neho stal reprezentatívny a honosný hrad.

Aj napriek tomu, že bol niekoľkokrát zničený požiarmi, rodina Pálffyovcov ho vždy zrekonštruovala a vlastnili ho až do Druhej svetovej vojny. Od roku 1970 je Národnou kultúrnou pamiatkou a v dnešnej dobe sa tu nachádza múzeum.

 

Protiturecká pevnosť v KomárnePROTITURECKÁ PEVNOSŤ V KOMÁRNE

Proti Turecká pevnosť v Komárne je pevnosťou budovanou v dvoch časových obdobiach. Na základoch stršieho hradu sa v roku 1546 začala výstavba Starej Pevnosti a v roku 1658 začala výstavba Novej Pevnosti.

Od roku 1963 sa všetkých sedem objektov patriacich k Starej a Novej Pevnosti stali Národnou kultúrnou pamiatkou. Spolu s Fortifikačným komárňanským systémom postavených počas Napoleonských vojen, vytvára táto pevnsoť Komárňanský obranný systém, tiež známy ako Pevnosť Komárno. Tento systém je najväčším fortifikačným komplexom na Slovensku.

Je zahrnutý v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, spolu s maďarskou časťou v Komárome, meste na druhom brehu Dunaja.

 

Nitriansky hradNITRIANSKY HRAD

Hradný vrch je svedkom najstarších historických udalostí na území Slovenska. V 8. storočí tu bolo založené Nitrianske kniežatstvo. Výhodná pozícia, chránené z troch strán riekou Nitra, sa stala tým správnym miestom na vybudovanie hradu. Po tom, ako bolo Nitrianske kniežatstvo včlenené do Veľkej Moravy sa mesto Nitra stalo sídelným centrom panovníka.

Počas devastačných útokov Mongolov v roku 1241, tu už na vrchu stál opevnený hrad, ktorý odolal nájazdu útočníkov. Avšak hrad bol zničený požiarom po obliehaní kráľom Přemyslom Ottakarom v roku 1271 a musel tak byť zrekonštruovaný.

Tiež sa stal stredom záujmu vládcov, ktorými boli Matúš Čák Trenčiansky, Žigmund Luxemburský alebo Matej Korvín, ktorého armáda hrad zničila v roku 1465. Obranné múry boli opäť spevnené počas nájazdov Turkov do oblastí južného Slovenska v 16. storočí. Aj napriek obrannému systému sa Turkom na krátky čas podarilo hrad ovládnuť, ale po ich odchode bol obranný systém znovu prebudovaný.

Od roku 1961 je Nitriansky hrad Národnou kultúrnou pamiatkou.

 

Čachtický hradČACHTICKÝ HRAD

Čachtický hrad je v dnešnej dobe hradnou ruinou, ktorá je situovaná neďaleko obce Čachtice. Tento hrad je veľmi dobre známy vďaka grófke Alžbete Báthory, ktorá bola vyhlásená ako najplodnejšia ženská sériová vrahyňa.

Hrad bol postavený v 13. storočí Kazimírom a neskôr patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, Stiborovej rodine a potom Alžbete Báthory. Pôvodne bol postavený ako romantický hrad so zaujímavou obytnou vežou v tvare podkovy. Neskôr bol prebudovaný na gotický hrad a  v 15. a 16. storočí zväčšil svoju veľkosť. V 17. storočí tu bola spravené renesančná prestavba. V roku 1708 bol dobytý a vyrabovaný povstalcami Františka II. Rákocsiho. Po bojoch sa z hradu stala ruina a pomaly chátra.

Alžbeta Báthory bola šľachtičná pochádzajúca z veľmi známej uhorskej rodiny. Vydala sa za Františka Nádašdyho, ktorý bol veliteľom uhorskej armády v časoch vojny proti Turkom. Stala sa známou za vraždenie mladých dievčat a podľa dôkazov ich mučila a vraždila medzi rokmi 1585 – 1610. Dievčatá týrala pálením sviečok, železa, pichaním ihlou alebo olievaním studenej vody v mraze. Zabila približne 650 dievčat, čo jej dáva svetové prvenstvo medzi sériovými vrahmi všetkých čias.

 

BeckovBECKOVSKÝ HRAD

Beckovský hrad sa nachádza neďaleko Nového Mesta nad Váhom a prvá písomná zmienka spadá do roku 1208 pod názvom Castrum Blundix (Hrad Bludište). Kamenný hrad bol postavený pravdepodobne v 13. storočí ako obranný hrad severo – západných hraníc Uhorského kráľovstva. Jeho veľmi dobrú obrannú silu dokazuje fakt, že nebol dobytý Turkami v roku 1241. Pôvodne hrad patril uhorským kráľom a v roku 1296 ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Počas jeho vlády sa z Beckova stalo významné obchodné a remeselnícke centrum. Po jeho smrti sa hrad stal vlastníctvom kráľa Karola Róberta. Najdôležitejšia éra hradu začala v roku 1388, keď kráľ Žigmund Luxemburský venoval tento hrad Stiborovi zo Stiboríc, šľachticovi poľského pôvodu. Ten prestaval Beckov na honosné sídlo v gotickom štýle. Po Bitke pri Moháči v roku 1526 ho prestavala Bánffyho rodina na renesančnú pevnosť a honosné sídlo. Bánffiovci ho vlastnili až do roku 1646. Po smrti Krištofa Bánffyho bol hrad prebudovaný na väzenie. V roku 1729 požiar zničil vnútro hradu a strechu a z hradu sa tak stali len ruiny.

Od roku 1970 je hrad Beckov Národnou kultúrnou pamiatkou.

 

Trenčiansky hradTRENČIANSKY HRAD

História Trenčianskeho hradu sa datuje už do obdobia Rímskeho cisárstva, o čom svedčí aj nápis o víťazstve rímskych légií na Laugariciu v roku 179 AD. V 13. storočí bol hrad vo vlastníctve baróna Jakuba Cseczekyho, známeho ako premožiteľa kráľa Bela IV. Neskôr, počas 13. a 14. storočia sa vlastníkom hradu stal Matúš Čák Trenčiansky, známy ako Pán Váhu a Tatier. Na nádvorí hradu sa nachádza známa studňa spájaná s legendou o láske Omara a Fatimy.

Hrad je sídlom exhibícií Trenčianskeho múzea dokumentujúc históriu regiónu a hradu – exhibície historického nábytku, zbraní, obrazov a ďalších artefaktov, ale tiež sa tu nachádza hradná galéria, či archeologické zbierky a nálezy. Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou.

 

V regióne Považia sa nachádzajú aj ďalšie hrady, ktoré sú však v dnešnej dobe už len ruinami. Sú to napr. Biely Kameň, Korlátka, Levice, či Sivý Kameň.