Advent-poznáte jeho význam a zvyky?

Význam adventu

 

ADVENT=PRÍCHOD. Vyzýva kresťanov k stretnutiu s Kristom v našom každodennom živote a pripravuje kresťanov na jeho slávny druhý príchod. Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky, hoci sa prepletajú pradávne zvyky s kresťanskými  tradíciami. Netreba sa nechať  omámiť vianočnými koledami v čase, kedy by priestor mali dostať adventné piesne= rotály.

 

Adventný veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Predstavuje symboliku Kristovho kríža alebo tiež Božiu večnosť a jednotu a má jasne dané pravidlá, ako by mal vyzerať. Dôležité sú farby. Farbou adventu je fialová!
Zelené vetvičky (ihličnanov alebo cezmíny prestavujú život) s 3 fialovými (dôstojnosť, pokánie) a jednou ružovou sviečkou (zasvätenou priateľstvu) . Sviečky sa zapaľujú proti smeru hodinových ručičiek. Časté sú aj vence s piatou - bielou sviečkou - uprostred. sa zapaľuje na Štedrý deň a symbolizuje Krista.

 1. sviečka - Zapaľuje sa prvý adventný - železnú - nedeľu. Tento rok vychádza na 27. novembra. Sviečka sa volá Nádej.
 2. sviečka - Zapaľuje sa druhú adventnú - bronzovú - nedeľu. Tento rok vychádza na 4. decembra. Sviečka sa volá Mier.
 3. sviečka - Zapaľuje sa tretí adventný - striebornú - nedeľu. Tento rok vychádza na 11. decembra. Sviečka sa volá   Priateľstvo a mala by byť ružová.
 4. sviečka - Zapaľuje sa štvrtú adventnú - zlatú - nedeľu. Tento rok vychádza na 18. decembra. Sviečka sa volá Láska.
 5. sviečka - Zapaľuje sa na Štedrý deň po západe slnka. Je biela a zasvätená Kristovi, ktorý rozptyľuje temnotu, lebo On je Svetlo.     

 Takže nepremárnime šancu, ktorú nám adventný čas ponuka!

Zvyky a ľudové obyčaje adventu

V adventom čase, keď sa v izbách a kuchyniach roztočili kolovrátky a pri vretenách sa zvŕtali dievčatá a ženy, sa aj mnoho narozprávalo.

 4. december- deň Sv.Barborky –pomocníčky v núdzi, patrónky umierajúcich, patrónky baníkov. O svätici sa vedelo, že svoju mladosť musela tráviť zamknutá vo veži, lebo jej otec sa o ňu veľmi obával. Medzi služobníkmi, ktorí jej nosievali jedlo, bol aj jeden kresťan, ktorý ju obrátil na vieru. Vtedy sa rodičia takýchto krokov svojich detí veľmi obávali, odsudzovali ich a obyčajne tvrdo zasiahli. Aj Barborin otec chcel dcéru donútiť zriecť sa kresťanstva, keď ani hrozby zabitia nepomáhali, odovzdal ju sudcovi. Tento ju mohol mučiť a keď ju dal zbičovať, poznamenala, že je to tak, akokeby ju hladili pávie perá. Hrozné týranie pokračovalo tým, že dievčaťu odrezali prsia a takto znetvorenú ju chceli hnať ulicami mesta. No podľa rozprávania sa v tú chvíľu objavil anjel a zahalil jej krvácajúce telo bielym plášťom“.

U nás ale aj v mnohých iných krajinách odrezali ľudia v tento deň čerešňové vetvičky. Dali ich do nádoby s vodou, aby im do Štedrého dňa pekne rozkvitli. Dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetev rozkvitne. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roku.

 6. december - Sviatok svätého Mikuláša už odpradávna spájal s vierou v bohatstvo. Obchodníci v ten deň radi uzatvárali zložité obchody. Štedrosť svätca vychádza z rozprávania o obdarovaní troch dcér zadĺženého otca. Tento muž chcel svoje dcéry predať do nevestinca, ale Mikuláš otvoreným oknom vhadzoval do izby po tri noci za sebou peniaze. Otec nimi mohol splatiť nielen všetky dlhy, ale dať svojim dcéram aj slušnú výbavu. Mikuláš žil v 4. storočí v Myre, v Malej Ázii, nevšednou obetavosťou a zmyslom pre spravodlivosť si získal obľubu u najširších vrstiev obyvateľstva.

Okolo Mikulášovej osoby sa zachovalo najviac zvykov súvisiacich s jeho obdarovaním všetkých detí. V predvečer sviatku navštevuje muž s bielou bradou deti a nadeľuje im sladkosti, ale ich aj dobrotivo karhá. Mikuláš si obliekal tradičný odev biskupa, ktorý pozostával z plášťa s kapucou lemovaného kožušinou, na hlave mal vysokú papierovú čiapku a v ruke berlu. Anjeli mali biele košele a čert si natiahol obvykle dlhý, čiernou srsťou von obrátený kožuch, prepásaný reťazou a na nej zvonce. Deti si pred nimi museli kľaknúť a modliť sa : "Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, zlož tu svoju plnú nošku, daj nám z tvojich darov trošku, či koníčka medového, či koláčka makového, veď ti strýčku Mikuláš, mnoho dobrých vecí máš."

V súvislosti s týmto sviatkom sa prv konali mikulášske trhy. Na nich sa predávalo rozličné pečivo, figúrky a iné drobné hračky, typické práve pre túto dobu. Boli zo sušeného ovocia, nepálenej hliny alebo z kúskov dreva. Mikulášska tradícia uplatňuje s veľkou húževnatosťou niekoľko storočí až dodnes a má svoje pevné miesto v dobe, kedy sa už tradíciám nepripisuje taký význam.

13. december  Svätá Lucia- tento deň charakterizuje ľudová pranostika: "Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo nám dáva najdlhšiu noc."

V našich tradíciácj je Lucia tajomná bytosť. Ešte 20st. chodili po našich dedinách a mestečkách bielo odené ženy - "lucky". Tvár mali zakrytú maskou, alebo pomúčenú, aby ich nik nespoznal, na ústach mali papierový zobák, ktorým sa dalo klepotať. Zväčša chodili ticho, len búchali na dvere a bez dovolenia vošli dnu. Husím krídlom omietli steny, štetkou ich obielili a tým symbolicky vyhnali zlo z domov.

Na Slovensku pretrvalo ľudové prežívanie tohto dňa  tým, že bolo treba odháňať zlé, démonické sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa. Stoj, čo stoj sa im mali zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk. Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách. Zlé sily sa mali takéhoto buchotu zľaknúť a utekať pred náporom čudesných a nezvyčajných zvukov..

 Ak chcete viac informácií, napíšte nám. Radi odpovieme . Sledujete naše newsletre.         WWW.WALDTOUR.SK, waldtour@waldtour.sk,

0907020007,Námestie SNP 5, Martin-budova Allianz.