Spojené štáty americké

Spojené Štáty Americké:

majú relatívne krátku, ale zato bohatú históriu. K brehom Ameriky po prvýkrát priplávali Vikingovia už v 10. a 11. storočí, ale pre Európu bol takzvaný Nový svet objavený až výpravami  Krištofa Kolumba roku 1492. V nasledujúcich storočiach sa severoamerický kontinent stal cieľom kolonizačných snáh viacerých európskych mocností. Španielsko si robilo nárok na územie Mexika, Floridy a oblasť západne od rieky Mississippi. Holanďania si podriadili časť východného pobrežia a Francúzsko si zase podmanilo Kanadu, povodie rieky Mississippi. Pre históriu budúcich Spojených štátov mala najväčší význam anglická kolonizácia východného atlantického pobrežia. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií. Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali opozíciu proti Britom, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal Druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. George Washington sa stal prvým prezidentom USA. Ďalší a zatiaľ posledný vojenský konflikt na území kontinentálnej časti USA vyplynul z rozporov medzi otrokárskym Juhom a abolicionistickým Severom. Tie viedli k občianskej vojne, ktorá v 1865 skončila víťazstvom Severu. Následný hospodársky rozvoj bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Počas 2. svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA - okrem Havajských ostrovov, sa priemyslová výroba zdvojnásobila a USA sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej superveľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku 1989 a následný rozpad ZSSR.

Cestovný doklad

K vstupu do krajiny je nutné sa preukázať platným cestovným pasom. Doba platnosti pasu pritom musí o 6 mesiacov presahovať povolenú dobu pobytu. Slováci môžu cestovať do USA bez víz od 17. novembra 2008. Musíte však byť držiteľom biometrického pasu, vyplniť elektronickú cestovnú autorizáciu ESTA a vaša nesmie presiahnuť 90 dní. To sa však vzťahuje len na cestovateľov, ktorí idú do USA za účelom tranzitu, turistiky alebo na služobnú cestu, na ostatných sa vťahuje vízová povinnoť ako doteraz.

Colné predpisy

Od začiatku roku 2004 pracovníci colnej a pohraničnej ochrany USA vyžadujú otlačky prstov a fotografujú tvár na vstupných letiskách a v prístavoch. Výnimku majú len držitelia víz A1, A2, G1, G2, NATO1-4. Postupne dochádza k stotožňovaniu týchto údajov na vybraných letiskách a prístavoch pri odchode z USA. Tieto biometrické údaje slúžia na overenie identity každého návštevníka a ich preverenie so zoznamom cestujúcich. Orgány prisťahovalectva a občianstva už pred vstupom do USA, napr. v lietadle, vyžadujú vyplniť formulár I-94 a zdôvodniť v ňom účel cesty a formulár 6059B predstavujúci colnú deklaráciu. Až na hranici sa rozhodne o povolení alebo zamietnutí vstupu do krajiny, i keď americké veľvyslanectvo vízum udelilo. Časť formulára I-94 s povolenou dobou pobytu sa pripne do pasu a odstráni sa po ukončení pobytu pri výstupe z krajiny.

Zdravie

Občanom SR neodporúčame cestovať do USA bez uzavretia poistnej zmluvy pokrývajúcej liečebné a úrazové náklady. V USA je zdravotná starostlivosť na vysokej úrovni, je však aj veľmi drahá. Špičkové technické vybavenie zdravotníckych zariadení a odborná zdatnosť lekárov umožňujú zvládnuť akýkoľvek potrebný lekársky úkon v oblasti súčasnej medicíny. Lekárske ošetrenie v USA finančne uhrádza buď poisťovňa alebo pacient. Výška prípadnej platby pacienta závisí od podmienok poistnej zmluvy pacienta a charakteru lekárskeho ošetrenia. Pacient, ktorý nie je poistený vôbec, hradí plnú výšku lekárskeho ošetrenia, bez ohľadu na jeho charakter.